Obsah
...
Odkazy
MTX - 1
 

MTX-1 (1[(2E)-3-(1H-tetrazol-5-yl)triaz-2-én-1-ylidén]metándiamín) je mienený ako stabilnejšia náhrada za tetrazén v zápalkových zložiach. Pre zaujímavosť boli na Slovensku vykonané niektoré testy s touto novou traskavinou. Tu sú popísané experimenty so vzorkou zlúčeniny pripravenou nitrozáciou tetrazénu v prostredí riedenej technickej HCl (miesto HNO3, ako to je v patente) sfarbenej do žlta vysokým obsahom železa, čo dodalo zlúčenine mierny žlto-zelený odtieň (mala byť biela), no zisk bol na miligramy totožný so ziskom uvedeným v patente. Traskavina je v porovnaní s tetrazénom viac práškovitá (menej "kyprá"), vo vode sa po pridaní hydroxidu sodného okamžite rozpúšťa na žltý roztok, ktorý ani po dlhšom státí a zohrievaní prakticky nemá čpavkový zápach (alebo len celkom slabý, ktorý rýchlo mizne). Ak sa do takéhoto roztoku pridá roztok CuSO4 (pol mólu na mól MTX-1), vyzráža sa hnedá vločkovitá zrazenina (ktorá sa po pridaní čpavku rozpúšťa na hnedý roztok). Po pridaní roztoku AgNO3 (1 mól) sa vyzráža objemná svetložltá masa, ktorá sa pri sušení scvrkne na žlto-okrové zlepence. Ani jedna zo spomenutých solí nemá vlastnosti traskavín (hydráty?) - deflagrujú neochotne, alebo pri pomalom zohrievaní len slabo vzbuchnú a sú len málo citlivé na mechanické podnety (teda žiadna badateľná prímes azidotetrazolátu).

Na fotkách nižšie je vlhká meďnatá soľ a suchá strieborná:
 
 
 
Samotný MTX-1 po zapálení deflagruje rovnako ako tetrazén:
 
 
Po pridaní zlúčeniny do roztoku Cu(ClO4)2 sa jeho farba zmení na zeleno-tyrkysovú a pri jeho zohrievaní vo vodnom kúpeli sa prv rýchlo začne rozkladať nadbytok pridanej traskaviny a potom aj roztok. Avšak ten istý pokus so zriedeným roztokom AgNO3 nevyvolal žiadnu zmenu - ani po dlhom zohrievaní nenastal žiadny rozklad, ani reakcia s dusičnanom. Za studena príliš nereaguje s riedeným roztokom chloristanu meďnatého, no ako sa voda státím odparuje, traskavina sa očividne postupne rozpúšťa a začína tvoriť tmavozelený komplex (ako sme zistili, mnohé chloristany takto nakoniec vytvoria komplex, kým v zriedených roztokoch sa netvoria), nakoniec, ak už takmer nie je prítomná voda v tekutom stave, vytvoria sa zelené ihlicovité kryštály (podľa vzhľadu asi hydrát). V acetóne sa komplex tvorí okamžite a je v ňom veľmi rozpustný. Nevýhodou MTX-1 je malý zisk, ak vychádzame z aminoguanidínu. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa aj MTX-1 prelisováva (pravdepodobne áno). Dodatočné fotky alebo videá na požiadanie.
 
Copyright © Marián Fajner 2018