Obsah
...
Odkazy
Kyselina 3-diazo-1,2,4-triazol-5-karboxylová

 
Kyselina diazotriazolkarboxylová, C3H3N5O3, je jedna z mála (v oblasti pyrotechniky) prakticky použiteľných diazozlúčenín. Nie je príliš citlivá na trenie a za bežných podmienok je stabilná. Pri kontakte s ohňom v malých množstvách deflagruje s plameňom, pri kontakte so žeravým predmetom deflagruje bez plameňa s veľkým množstvom dymu, ale v oboch prípadoch menej energicky ako tetrazén. Pri pomalom zohrievaní silno exploduje, slabšie aj po zapálení v uzavretom priestore (zdá sa, že má nízku akceleráciu, aspoň v málo odolnom obale). Pripravuje sa diazotáciou kyseliny aminotriazolkarboxylovej. Traskavina bola patentovaná ako kvalitnejšia náhrada za tetrazén v zápalkových zložiach (napr. patent US2163498).  Ale od tetrazénu sa vlastnosťami až tak veľmi neodlišuje a jej príprava je náročnejšia, asi preto táto traskavina takmer upadla do zabudnutia.
 
Príklady prípravy kyseliny aminotriazolkarboxylovej:
 
 
Vzhľad kyseliny aminotriazolkarboxylovej je často popísaný ako "bezfarebná kryštalická látka", no počas prípravy viacerými spôsobmi sa vždy vyzrážala ako biely amorfný prášok (dosť podobný diaminobistriazolom).
Príklad postupu prípravy kyseliny diazotriazolkarboxylovej (v texte je chyba - "nitrate". Podobne ako pri príprave MTX-1, je od začiatku do konca reakcie prítomná tuhá zložka, takže je ťažké zbadať zmenu. NOx-y sa viditeľne uvoľnujú z nadbytku dusitanu asi pol- až hodinu po pridaní poslednej kvapky):
 
 
Traskavina vzniká vo forme bieleho alebo mierne žltkastého mikrokryštalického prášku. Je odporúčaná jej rekryštalizácia z HNO3 - patent DE734896.
Explózia 200mg nelisovanej traskaviny v tenkostennej plastovej rúrke (utesnená bola papierom a iniciovaná zápalnicou. Nedosiahla plný výkon, neprerazila otvor do plechovky. Traskavina nebola prečistená rekryštalizáciou):
 



Bolo skúšané iniciovať pentrit (v nábojnici) traskavinou v množstve 50 mg, ale bez úspechu.
Po pridaní roztoku modrej skalice do dostatočne riedeného roztoku sodnej soli popísanej kyseliny najprv vznikne tmavozelený roztok, z ktorého sa po čase vyzráža lesklá, trávovozelená kryštalická zlúčenina. Tá od kontaktu s plameňom deflagruje neochotne s praskavým zvukom, pri pomalom zohrievaní však tiež detonuje prekvapujúco veľmi silno (pozor!) a zdá sa, že vôbec nie je citlivá na náraz, ani na trenie (bude to pravdepodobne hydrát). Zlúčenina by mohla byť užitočná v bezpečných rozbuškách, možno s ňou neskôr budú spravené testy a ak budú pozitívne, výsledky tu budú zverejnené.
Copyright © Marián Fajner 2018