Obsah
...
Odkazy

Chloristan bis(aminoguanidín) nikelnatý a meďnatý

Na východnom Slovensku bolo skúšané syntetizovať titulné zlúčeniny, ktoré sa spomínajú napr. v patente EP 2450330, avšak nikelnatý komplex reakciou octanu nikelnatého, chloristanu amónneho a hydrogenuhličitanu aminoguanidínu, v inakších podmienkach, ako je uvedené v patente. Výsledný produkt, vo forme väčších ihlicovitých kryštálov, mal takmer krvavočervenú farbu (je možné, že obsahuje 1, 1, 4, 10, 10-pentaamino-2, 3, 5, 6, 8, 9-hexaazadeka-1, 3, 5, 7, 9-pentaén, roztok musel stáť určitý čas, aby sa kryštály začali tvoriť), menšie kryštály majú tehlovočervenú alebo možno tmavooranžovú farbu. Vo vode sa rozpúšťa a zdá sa, že aj v etanole a acetóne s postupným rozkladom - vzniká špinavozelený alebo až čierny roztok, očividne sa v roztoku tvorí tuhá čierna zložka, vyredukovaný nikel alebo jeho (hydr)oxid. Každým oplachovaním sa čiastočne rozkladá a farbí, napr. filtračný papier, do tmavosiva.

Na obrázku nižšie je časť zlúčeniny, ktorá sa z roztoku vylúčila ako prvá. Je hrubokryštalická. Bola prepláchnutá iba raz a rýchlo, má jasnú červenú farbu:

Na tomto obrázku je zlúčenina, mikrokryštalická, ktorá za z roztoku vylúčila na koniec, viackrát prepláchnutá liehom, získala špinavú tehlovú farbu a aj filtračný papier je značne znečistený:

Látka je veľmi explozívna, už množstvo malej štipky voľne na vzduchu exploduje hlasno, no ešte s malou brizanciou (explózia na hárku papiera nespraví dieru), pričom to isté množstvo zabalené v alobale detonuje a urobí dieru do plechovky. Zvukový efekt a brizancia zlúčeniny zapálenej voľne prudko rastú aj pri malom zväčšovaní množstva. Detonujúce uzavreté množstvá sú značne menšie a samozrejme poľahky iniciujú pentrit. Látka sa nedá celkom hodnotiť ako bezpečná traskavina, aj keď jej zápalnosť je značne menšia ako napr. pri dusičnane tri(hydrazín) nikelnatom. Na zistenie stability, v prírodnom prostredí, je vzorka (tmavooranžová mikrokryštalická forma) zabalená do novinového papiera a ponechaná vo vlhkej dutine pod zemou (v zimnom až letnom období) do prípadných prejavov rozkladu. Zatiaľ, po niekoľkých mesiacoch skladovania, sa zdá, že sa nerozkladá:

Meďnatá soľ má formu tmavofialového kryštalického prášku (farbou mierne pripomína manganistany). Vzorka, ktorá bola testovaná, bola pripravená reakciou octanu meďnatého, chloristanu amónneho a bikarbonátu aminoguanidínu. Energetickými vlastnosťami sa veľmi líši od soli nikelnatej - len deflagruje a to aj keď je zabalená v niekoľkých vrstvách hliníkovej fólie (skúšané vzorky mali hmotnosť menej ako 100 mg). Ale takýto, pre niekoho prekvapujúci rozdiel nie je výnimočný - aj napr. komplex chloristanu Ni s aminotetrazolom detonuje ľahko kým meďnatý nie. Podobné je to aj so soľami Ni a Cu 5,5-dinitro-3,3-bis-1,2,4-triazolu. V rozbuškách (v pevnejšom obale) zatiaľ zlúčenina testovaná nebola. Papier o jej vlastnostiach: Synthesis, Structural and Energetic properties of Copper(II) Perchlorate Complex with Aminoguanidine.

Pre zaujímavosť, bolo skúšané, či aminoguanidín vytvorí komplex (1 alebo 2 molekuly) aj s nitrotetrazolátom meďnatým  - do roztoku/suspenzie nitrotetrazolátu boli pridané 2 móly bikarbonátu aminoguanidínu, no očividne nastal len rozklad a redukcia - vyzrážala sa okrovo/hrdzavo sfarbená zlúčenina, ktorá po vysušení a podľa spôsobu iniciovania (plameň alebo pomalé zohrievanie) deflagrovala alebo explodovala. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol nitrotetrazolát meďný (DBX-1) znečistený inými produktami rozkladu.

Pokračovanie...

Copyright © Marián Fajner 2018