Aminotetrazolatodusičnan distrieborný
Táto zlúčenina patrí taktiež k veľmi málo citlivým, termicky odolným a ťažko iniciovateľným traskavinám. Pri zapaľovaní sa správa podobne ako niektoré diazoamino-, nitro-, či nitrimino-tetrazoláty, alebo ako (východo)slovenský vynález, bis(5-aminotetrazolato) hydroxychloristan dimeďnatý. Aj tento dusičnan, vo forme bieleho, sypkého mikrokryštalického prášku, reaguje viac-menej rovnako - pri kontakte s plameňom nastávajú len miestne explózie, rozprskávajúce zbytok soli po okolí (v tom sa skúmané vzorky líšili od dostupného popisu vlastností traskaviny). Pre kompletnú detonáciu soli ju treba zohriať pomaly (naraz celú vzorku), alebo musí byť zohriatá v uzavretom priestore (na vyvolanie detonácie stačilo pár vrstiev hliníkovej fólie). Pokusy iniciovať ju v plastových rúrkach alebo v nábojniciach zápalnicou či strelným prachom sa skončili fiaskom. Traskavina takmer nereagovala. Jej vysoká teplota zápalu (takmer 300°C) a veľmi nízka citlivosť na mechanické podnety (ako pri citlivejších trhavinách) ju robia manipulačne veľmi bezpečnou. Na jej iniciáciu sú však očividne potrebné pomaly horiace zlože a najlepšie nevyvíjajúce plyn (aby nedošlo k predčasnému roztrhnutiu rozbušky).
V tomto dokumente je o zlúčenine viac: 5-Aminotetrazoles and Silver-based Primary Explosives. V dokumente sú v popise syntézy chyby (z mólu AgNO3 vznikne len pol mólu traskaviny, teda 80% zisk by bol len niečo cez 0,7 g produktu) a zlúčenina sa vyzrážala už počas pridávania roztoku AgNO3, ešte pred zriedením materského roztoku (iná zlúčenina? HNO3 bola koncentrovaná - 65-70%. Podľa popisu by látka mala detonovať od kontaktu s plameňom, no nereaguje tak, aminotetrazolát strieborný to však nie je, ten má celkom iné vlastnosti). Dá sa pripraviť aj so ziskom o niečo väčším než 80%, napríklad pomalým pridávaním jedného mólu suchého 5-ATZ do suspenzie dvoch mólov AgNO3 v konc. HNO3 (teda nie reakciou mólu 5-ATZ s mólom AgNO3, ako to je uvedené v dokumente), čo je tiež dôkazom toho, že to nie je obyčajný aminotetrazolát. Bola skúšaná jej iniciačná účinnosť - v nábojnici náboja .223 Remington však 160 ani 240 mg traskaviny nedokázalo iniciovať ručne lisovaný pentrit (pri teste 160 mg, traskavina tvorila plochú vrstvu nad sekundárnou náplňou, pri 240 mg bola traskavina nahromadená pri stene nábojnice a zápalnou zložou bola zmes CuO/Zn, množstvo siahajúce asi do polovice výšky nábojnice). Explózie boli silné a nábojnice roztrhnuté, no sekundárna náplň nedetonovala. Budú spravené ďalšie testy.
Pokračovanie...
|
