Obsah
...
Odkazy

Chlorečnan fosfornan sodný

 

Nasledujúce experimenty boli inšpirované týmto textom:

Vyzerá to tak, že nejde len o obyčajnú zmes. No než sa dostaneme ďalej, zas musíme upozorniť na fakt, že chlorečnanovým zmesiam a komplexom sa chronicky nedá veriť. Väčšinou sú vysoko citlivé a nestabilné a stačí aj malé množstvo neželanej prímesi (znečistenej suroviny) a môže dôjsť k nešťastiu. Preto je najlepšie s chlorečnanmi vôbec neexperimentovať. (pozor, ak by niekto chcel zopakovať ten pokus s roztokom fosfornanu, tak pri prudkom zohrievaní nastávajú detonácie už na začiatku a rozprskávajú kvapalinu do okolia).

Prvé pokusy naznačovali, že chlorečnan sodný a fosfornan tvoria podvojnú soľ v pomere 1:1 (ako v prípade dusičnanu fosfornanu olovnatého či vápenatého) alebo možno 1:2, no isté to stále nie je:

Vyzerá to tak, že aspoň v prípade chlorečnanu/chloristanu fosfornanu olovnatého zlúčeninu môžu tvoriť 2 móly chlorečnanu/chloristanu a 1 mól fosfornanu, ale napr. tu sa spomína pomer 1:1:

Zo začiatku bola testovaná hlavne soľ s pomermi zložiek 1:1 (fosfornan bol monohydrát), a vyzerá to tak, že pri kryštalizácii z vody na vodnom kúpeli sa netvoria dve oddelené látky (alebo možno len veľmi malé množstvo inej), ale jedna homogénna hrubo kryštalická masa alebo kryštalický prášok (podľa spôsobu kryštalizácie). Aj ten najmenší alebo najväčší samostatný kryštálik od kontaktu s plameňom alebo rozžeraveným predmetom (skôr len ich priblížením - pozor!) okamžite exploduje so zábleskom, žiadne deflagrácie nenastávajú. Soľ váži cca ako súčet pôvodných zložiek, teda stále obsahuje vodu, čomu nasvedčuje aj to, že pomalým zohrievaním detonuje oveľa prudšie a s väčšou brizanciou, ako len od kontaktu s plameňom. Pri pomalom zohrievaní (vyzerá to tak, že pri tom sa soľ nerozteká, len zbelie - strata vody) aj úplne nepatrné množstvá detonujú s nepríjemne hlasným a ostrým treskom, čo je typické pre silné traskaviny, no keďže explózia soli až tak veľa plynu neprodukuje, musí explóziu sprevádzať veľmi vysoká teplota, čo je typické pre podobné látky, no a taktiež prechod z deflagrácie v detonáciu musí byť veľmi krátky. Soľ detonuje od plameňa aj mierne vlhká, mokré kašovité vzorky prudko a hlasno vzbuchnú, aspoň v malom množstve (cca ako veľká štipka), väčšie množstvá potom už začínajú pripomínať výstrel. Soľ v bežných podmienkach vyzerá byť dokonale suchá, sypká a stabilná, no keď bola vzorka ponechaná v lese pár dní v zdanlivo suchej dutine pod zemou (jeden deň pršalo), zmenila sa na sirupovitú kvapalinu. Soľ je vysoko citlivá na trenie a náraz - malé vzorky na kameni explodovali od veľmi slabých úderov alebo len od pritlačenia iným kameňom (pravdepodobne nebude až taká citlivá ako chlorečnan fosfornan olovnatý). Niet pochýb, že bude citlivá aj na rôzne iskry, preto je veľmi nebezpečná. Bolo skúšané ju aj zmiešať s grafitom alebo olejom (3%) na zníženie citlivosti, výbušnosť od kontaktu s plameňom to samozrejme nijak neovplyvnilo.

Pri explózii malého množstva v uzavretom priestore (plechovke) a potom nasypaní prípadného zbytku na žeravé drevné uhlie iba nepatrné množstvo malých častiíc podporovali horenie, vyzeralo to ako mierny nadbytok chlorečnanu, to možno bolo zavinené nepresným vážením zložiek. Kryštalizované boli aj pomery 1:2 a 2:1 (chlorečnan:fosfornan). Vyzerá to tak, že roztoky 1:1 a 1:2 ľahko tvoria presýtené roztoky a nechcú len tak ľahko kryštalizovať - pri pozvoľnom odparovaní vody, preto je dobré nechať odpariť vodu na vodnom kúpeli do vzniku aspoň prvých kryštálov. Pri pomalej kryštalizácii soľ kryštalizuje vo forme dlhých prizmatických kryštálov, sú podobné napr. kryštálom dusičnanu amónneho (boli získané cez 1 cm dlhé), kým z 2:1 časť vykryštalizuje prekvapujúco dosť skoro, ale to je len nadbytok chlorečnanu. Možno zložky tvoria zmesnú soľ aj vo viacerých pomeroch, ale ďalšie pokusy naznačili, že by to mohla byť skôr zlúčenina 1:2, no isté je, že tie prizmy vo väčšom či menšom množstve vykryštalizujú z roztokov s rôznymi pomermi zložiek a stále majú rovnaké vlastnosti.

Bolo skúšané kokryštalizovať s fosfornanom sodným aj dusitan, dusičnan a chloristan sodný, no očividne chlorečnan najľahšie tvorí podvojnú soľ - s dusitanom a chloristanom po odparovaní roztoku na vodnom kúpeli do vzniku prvých kryštálov a ponechaní vzoriek na vzduchu sa zmesi opäť roztečú na kvapalinu (na rozdiel od podvojnej soli s chlorečnanom). Kašovito-kryštalické zmesi s dusičnanom a dusitanom od kontaktu s plameňom zväčša deflagrujú, no niekedy silno potreskúvajú, to robí, zdá sa, častejšie dusitan.

Dodatočné informácie na požiadanie na našom onion fóre vo vlákne o využití netradičných traskavín (pre priateľov alebo tých čo majú invitačný kód).

Copyright © Marián Fajner 2018