Obsah
...
Odkazy

Energetické zlúčeniny aminokyselín 2.

Na rade sú ešte energetické testy toho prášku. Prášok bol aj pokusne ponechaný vo vlhkom prostredí a po dvoch dňoch sa zmenil na veľmi tvárnu hmotu, pripomínajúcu plastelínu, čo by mohlo byť taktiež veľmi využiteľné (zaujímavá, značne brizantná by mohla byť "plastelína" na báze iónovej živice kov-GLY-chloristan-voda plus disperzný hliník). Po prenesení do suchšieho prostredia sa mäkká hmota po pár hodinách opäť zmenila na veľmi suchú, ľahko drobivú formu. Tá v ohni energicky deflagruje (teda obsahuje dosť chloristanu), no ani zďaleka nie tak, ako Cu GLY-chloristan (deflagrácia jeho veľkých tmavomodrých kryštálov už len tým hlukom vzbudzuje rešpekt). Hrudka zabalená v pár vrstvách hliníkovej fólie v plameni exploduje alebo skôr hlasno praskne, pričom hliníková fólia je roztrhaná len na veľké kúsky. Cu GLY-chloristan pri takom istom pokuse detonuje plnou silou a fólia je rozprášená. Po týchto pokusoch s Cu DAA-chloristanom aspoň vidno, aké rozdielne môžu mať vlastnosti podvojné soli obsahujúce rozdielne aminokyseliny. Podobné testy sa spravia aj s dusičnanom DAA a oxidom meďnatým - čo sa týka DAA ako aniónu, budeme sa koncentrovať už len na túto podvojnú soľ, prípadne, ak pribudnú pozitívne informácie, aj na ďalšie podobné obsahujúce iný bežný prechodný prvok, napr. zinok.

"Iónová živica" CuDAANO3.xH2O bola pripravená podobne ako predchádzajúci chloristan. Najprv sme v plastovej miske za horúca rozpustili CuO v roztoku dusičnanu DAA. Vznikol tmavomodrý roztok, v ktorom o malú chvíľu začali vznikať hrudky Cu(DAA)2 (mal by to byť dihydrát) a tie sa prakticky exponenciálne rozrastajú až sa rýchlo vyzráža takmer všetka soľ (je veľmi nerozpustná). Obsah misky sme vyklopili do sklenej misy, kde rýchlo po vychladnutí vytvrdol. Pre malé množstvo použitej vody vykryštalizovala aj väčšina dusičnanu Cu hexahydrátu. Na obrázkoch nižšie je ztuhnutá zmes v mise, pokus vypláchnuť plastovú nádobku malým množstvom vody, ktoré nevyvolalo takmer žiadne rozpúšťanie nalepeného zbytku a taktiež hmota v mise po priliatí vody s oškriabaným zbytkom z plastovej misky, tá voda za studena rozpustila len časť dusičnanu Cu nalepeného na modrej hmote, pričom rýchlo badať zmenu jej farby:

Potom bola misa zohrievaná na vriacom vodnom kúpeli. Na ďalších dvoch obrázkoch je vzhľad obsahu misy po 10-tich a 30-tich minútach ohrevu:

Prakticky až po jednej hodine ohrevu vznikol číry, nádherný tmavomodrý roztok alebo skôr tavenina:

Keď už bola kvapalina číra, mala sirupovitú konzistenciu. Prerušili sme ohrievanie, chceli sme vidieť, ako sa látka bez dodatočného ohrievania (v prípade niektorých DAA-chloristanov ohrev prebiehal až do stavu silného tuhnutia látok) po ochladení bude správať po dobu niekoľkých dní. Vychladnutá hmota mala potom konzistenciu ako med alebo epoxidová živica. Na povrchu sa vytvorila akási blana a v hmote v určitej vrstve a na niektorých miestach sa vyzrážalo nepatrné množstvo akoby prášku. Možno je to Cu(DAA)2 ktorý nestihol zreagovať, keďže sme hmotu zohrievali do prvých náznakov čírosti alebo nám pri manipulácii s vlhkou misou do hmoty prekĺzla kvapka vody a tá vyzrážala tú soľ. No prv sme si mysleli, že je to "všľahaný" vzduch, bublinky, od prílišného miešania taveniny a to nám dalo nápad, že v prípade takýchto hustnúcich a tvrdnúcich tavenín a zmesí s nimi by sa dala rovnomerným, ešte za horúca vmiešaním malých bubliniek vzduchu ladiť ich citlivosť a/alebo brizancia. Na obrázku nižšie je vychladnutá tavenina, ktorú ponecháme stáť niekoľko dní a potom ju opäť budeme taviť až do tuhnutia (s najväčšou pravdepodobnosťou sme látku zohrievali krátko, no aspoň uvidíme rozdiel):

Tá blana z povrchu hmoty zmizla už v prvý deň a po troch dňoch bola látka očividne viskóznejšia a rovnako číra, keď nepočítame to malé množstvo zrazeniny. Je zaujímavé, že tieto látky nie sú hygroskopické do stavu úplného, stabilného roztečenia sa a nerozložia sa státím na vlhkom vzduchu. Na obr. nižšie je látka už konzistencie tuhnúcej epoxidovej živice:

Ryhy urobené v látke pri takejto viskozite sa ako-tak zahladia až po cca hodine. Troška odobranej vzorky pri kontakte s vodou reaguje typicky - veľmi rýchlo sa rozpúšťa, v menšom množstve vody na tmavomodrý roztok, v závislosti od koncentrácie sa niekoľko sekúnd nič nedeje, no do pol minúty sú už zreteľné chumáče vločkovitej zrazeniny a okolo minúty roztok obsahuje hustú, objemnú zrazeninu hydratovaného Cu(DAA)2:

Živičnatá hmota bola ponechaná vo vonkajšom prostredí dva dni (počasie bolo slnečné), no vo viskozite badať nie veľmi veľkú zmenu:

Malá vzorka CuDAANO3.xH2O bola ponechaná v kontakte s hrubokryštalickým dusičnanom amónnym, aké zmeny nastanú:

Očakávali sme, že kryštály dusičnanu sa rýchlo rozpustia a celá zmes sa roztečie na kvapalinu, no zatiaľ to vyzerá tak, že sa nič také nedeje, kryštály sú celé, modrá živica len prenikla do puklín a nerovností kryštálov. Je to veľmi dobré znamenie. Ideálne bude ešte neskôr pridať hliníkový prach a celú zmes vzduchotesne zabaliť do voľnej plastovej fólie a pozorovať, či sa bude tvoriť vodík alebo či sa bude zmes zohrievať. Po pár dňoch, ako látka pomaly pretiekla cez kryštály, keďže sme misku so zmesou mierne naklonili, bolo badať, že zbytky látky hore boli stále živičnaté, kým pretečená látka bola sirupovito-medovitá a nebolo badať na nej náznaky rozkladu, no aj tá na vzduchu časom opäť tuhne. Voda, ktorú "vysala" z kryštálov dusičnanu amónneho opäť uvoľňuje. Skvelé. Taktiež na kryštáloch nebadať veľmi výrazné zmeny. To sú skutočne vynikajúce výsledky testu, teraz o takýchto látkach debatujeme v superlatívoch. Ešte príde na rad test s hliníkom. Vzhľad zmesi po pár dňoch:

Je zaujímavé, že ani po dlhšom čase tá časť živice, ktorá neprišla priamo do kontaktu s dusičnanom amónnym neprevzala vlhkosť z kryštálov alebo už z pretečenej časti, ktorá je stále v priemere redšia a badať v nej po ochladení akoby tvorbu malých kryštálov dusičnanu, no žiadny rozklad. Teda malé množstvo dusičnanu sa v živici rozpustilo a ten zvyšuje hygroskopicitu. Ako sme spomínali vyššie, na rad prišiel test reakcie s atomizovaným hliníkovým prachom a to tak, že veľké kryštály NH4NO3 pokryté živicou sme vložili do malého sáčku a prisypali sme trochu Al prachu a zbytok živice sme s ním najprv zmiešali a až tak sme ho vložili do toho istého sáčku tak, aby sa steny sáčku k sebe zlepili (pred jeho uzavretím sme z neho opatrne vytlačili čím viac vzduchu). Tak bude možné lepšie sledovať možnú tvorbu bubliniek v zmesi a zmenu jej farby. Všetko bolo potom voľne zabalené do pár vrstiev hliníkovej fólie, aby prípadné vznikajúce teplo pôsobilo katalyticky. Vzhľad zmesi v sáčku:

Na zbytku zmesi s hliníkom v naklonenej miske po pár dňoch badať, že sa zložky pomaly od seba oddeľujú (vzorky budú kontrolované vždy po pár týždňoch, prítomnosť aminokyseliny má nepochybne stabilizujúci účinok):

A po pár týždňoch (hliník sa zdá byť nezmenený):

A taktiež v sáčku po pár týždňoch farebné zmeny alebo tvorba plynov negatívne:

Zbytok látky bol opäť zohrievaný na vodnom kúpeli, či sa vytvorí sklo. Po takmer dvoch hodinách zohrievania bola hmota stále veľmi poddajná, plus nastali očividné zmeny - povrch látky zmenil farbu, vyzrážala sa svetlá látka a vytvorili sa v ňom bubliny:

Pod bledou bublinatou vrstvou je hmota, zdá sa, stále číra. Taktiež na hmote už predtým nalepenej na stenách misy nebadať nejakú výraznú zmenu. Látka sa buď zohrievaním už na vodnom kúpeli rozkladá alebo obsahovala nadbytok niektorého prekurzoru, ale možno aj vodná para víriaca okolo misy mohla toto spôsobiť, no to je málo pravdepodobné. Hmota po vychladnutí už bola sklená, teda aspoň povrch a nalepená na stenách, hlbšie vrstvy boli aspoň niekde veľmi húževnaté, tam by nebolo možné hmotu dezintegrovať:

Jemný svetlý prach vytvorený na povrchu hmoty tĺčikom na vzduchu rýchlo tmavne. Hmotu necháme stáť niekoľko dní a ak sa zas zmení na použiteľnú živičnatú hmotu, vyskúšame jej rozpustnosť v acetóne alebo liehu a tiež ju vyskúšame skombinovať s NH4NO3 (pozri vyššie), hliníkom alebo aj s tritolom a otestujeme detonovateľnosť a prípadne aj brizantnosť kompozície. Aj po pár dňoch sa látka zdá byť veľmi tvrdá, no nie krehká, asi ako zle vytvrdnutá epoxidová živica a v skutočnosti je veľmi plastická - tĺčik stojaci na povrchu látky sa za ten čas do nej vnoril, bolo ho treba pomerne veľkou silou vylomiť. Na tĺčiku nalepenej látke bolo badať veľmi vláknitú štruktúru, ktorá o určitý čas zmizla. Vzhľad hmoty po pár dňoch (ešte počkáme, ako sa bude meniť, no zdá sa, že je v stabilnom stave, aj tá tenká vrstva na stenách misy a v chladnejšom prostredí hmota krehne. Zaujímavé):

Ani po viacerých dňoch sa hmota takmer nezmenila, preto k nej bol priliaty technický etanol, či nastane rozklad alebo či sa hladko rozpustí. Niekoľko hodín nebolo badať zmeny, no potom, ako sa niečo liehu odparilo a v kvapaline stúpol obsah vody, sa začala vytvárať objemná vločkovitá zrazenina a modrý roztok, teda zdá sa, že látka v pomerne koncentrovanom alkohole rozpustná nie je - dobrá informácia, čo látku posúva na široké pole pre experimenty. Zo vzniknutej zmesi sme neskôr skúsili opäť získať pôvodnú "živicu" (no ak bude problematická, použijeme novú várku a potom tú použijeme na experimenty s plastifikáciou či so zhutňovaním zmesí) a ako sme očakávali, látka už nebola číra, aj keď sa zdá, že tá modrá zrazenina nemá tendenciu byť rovnomerne rozptýlená, ale vytvára zhluky. Tá zrazenina, nerozpustný prach, bude pravdepodobne zásaditá soľ, čo by nemalo interferovať s našimi pokusmi, keďže v zmesi je jej málo (je to zaujímavé, aké má tento CuDAA-NO3.xH2O vlastnosti, keďže dusičnan DAA sa nám nepodarilo pripraviť v tuhom stave - aj v suchom prostredí si drží tekutosť). Prvé zmesi budú testované s dusičnanom amónnym a hliníkovým prachom. Ďalšou fázou pred testami bolo pridanie jemne kryštalického dusičnanu amónneho k modrej hmote, zohrievanie a miešanie, kým nevznikne homogénna zmes. Na vytvorenie dobrej zmesi stačilo pár minút na vodnom kúpeli:

Za horúca bola zmes hustá a lepkavá, no po vychladnutí veľmi stvrdla a prilepila sa na sklo, a to sme čakali, že bude stále poddajná a ľahko sa oddelí od stien nádoby. Necháme ju stáť na vzduchu, či a ako sa zmení. Zaujímavé bolo, že po pridaní dusičnanu amónneho sa z modrej látky uvoľnil zreteľný zápach, mierne kyslastý, dráždivý, žiadny náznak čpavkového. Zmes po vychladnutí:

Zápach sa prakticky stratil už po jednom dni státia na vzduchu, taktiež za deň už pribudla vlhkosť, zmes sa opäť zmenila na mäkkú a lepkavú, čo vyžadujeme - chceme testovať zmesi husté, lisované, s minimálnym množstvom uzavretého vzduchu, niečo vzdialene porovnateľné s eutektikami organických dusičnanov s anorganickým(i) alebo so zmesou vysokoaluminizovaného amonalu s väčším množstvom vody (aj keď pri našich experimentoch používame hliníkový prach, keďže je to jeden z najlepších senzibilátorov, ale vôbec ho nepovažujeme za ideálnu prímes a do budúcnosti s ním nepočítame, pre jeho reaktivitu a ťažkosti ho pripraviť vo veľmi jemnej forme v primitívnych podmienkach, čo aj často spomíname. Hľadáme iné, lacné, dostupné a stabilné riešenia, možno aj tieto látky na báze kovu, aminokyselíny a oxidujúcej kyseliny budú vhodné aj samostatne, ale to otestujeme postupne, trpezlivo. Ale zas napríklad použitie hliníka vo forme fólie v termobarických zbraniach považujeme za ideálne). Konzistencia zmesi bola prakticky nemenná už po jednom, dvoch dní státia na vzduchu. Aj keď použitý dusičnan amónny bol zreteľne kryštalický, zmes je pomerne tvárna a veľmi lepkavá. Z obrázku nižšie sa dá dedukovať jej konzistencia:

Ďalšia fáza bola rozotrenie zmesi v trecej miske na jemnú pastu.  V trecej miske sa zmes rýchlo menila na veľmi lepkavú plastickú hmotu (dosť pripomínajúcu mäkšiu plastelínu), po čase v kľude získala určitú pružnosť a neskôr sa už dala ľahko deliť. Jej  výzor:

Po pár dňoch sa dala opäť mrviť až na taký lepkavý prášok, vďaka rastu a zrastaniu kryštálov dusičnanu amónneho. Lisovať sa ale dá zatiaľ skvelo. Vzhľad:

Potom bol pridaný hliník (lístkový/atomizovaný 1:1, zložky v zmesi sú teraz v pomere 70/22/8 DA/CuDAANO3.xH2O/Al) a zmes bola zas dokonale premiešaná, vyhnietená. Dá sa dosť dobre mrviť, ale aj lisovať:

Zmes sa dá poľahky lisovať na hustotu cca 1,5 g/cm3, čo je nad kritickými hustotami bežných amonoliadkových trhavín. Ale kým sme sa zaoberali inými trhavinami a dohadovali nad metódou testovania, spomínaná zmes stihla značne stvrdnúť v nádobke, v ktorej sme merali jej hustotu. Osud chcel, aby test bol iný než sme plánovali, čo možno bude ešte zaujímavejšie. Nezdá sa, že by zmes zmenila farbu alebo stúpol jej objem:

Sa smejeme, hahaha, nad tou zmesou, keďže sme nečakali, že do nej budeme musieť vŕtať dieru. Pôvodne sme mysleli, že sa bude dať pomrviť na prášok, no hmota bola tvrdá ako kameň. Rozbušku sme použili pentolitovú, kompletná náplň aj s traskavinou cca 700 mg,  Dalo sa čakať, že detonácia bude nekompletná a budú najdené zvyšky, no zvuk bol dunivý a aj v zemi bolo cítiť slabšiu vlnu, takže na začiatok nie zlé. Mali sme pripravený aj samostatný sirupovitý dusičnan DAA a premýšľali nad otestovaním v podobných zmesiach (aj nad jeho zmesami s koncentrovaným roztokom dusičnanu trietanolamínu, keďže je veľmi lacný a ľahko dostupný vo veľkom množstve, a preukazuje veľmi dobré vlastnosti v trhavinách. Hlavne vysoko zvyšuje pracovnú schopnosť, uľahčuje lisovateľnosť práškových trhavín a plastifikuje bez toho, aby výrazne znižoval citlivosť trhaviny. Veľmi úspešne sme napríklad testovali pastovité zmesi tritolu, dusičnanu sodného a roztoku dusičnanu TEA. Citlivosť na iniciáciu, kritický priemer a výkon zmesí boli prekvapujúce). No ukázalo sa, že minimálne v tekutom vlhkom stave je nestabilný: steny nádoby, aj keď tá bola celý čas otvorená, sa akoby zarosili veľmi zapáchajúcou látkou (to už bol poškodený plast), a to homogénne, aj keď kvapalina na dne nádoby nebola rozliata rovnomerne. Očividne uvoľňuje kyselinu dusičnú a kryštalická, ťažko rozpustná zrážajuúca sa látka je pôvodný DAA. Preto ho neskladovať. Chloristan by bol v podobných pomienkach neporovnateľne stabilnejší a samozrejme ten meďnatý komplex/podvojná soľ zatiaľ vykazuje excelentnú stabilitu

Okolo tu spomínaných bio-energetických materiálov sme rozprúdili debatu aj v zahraničí, uvidíme, kam to posunie vývoj v tejto oblasti (súkromná komunikácia alebo ak to bude publikované aj vo vedeckých papieroch).

V oblasti zlúčenín s dusičnanovým aniónom sú momentálne v strede nášho záujmu zlúčeniny obsahujúce DAA (ako anión vo vyššie spomínanej podvojnej soli a možno neskôr objavíme jeho ďalšie využitie) a kreatín (katión - z tohto sa pokúsime vyvinúť lacnú, no účinnú a citlivú kompozíciu, hlavne pre jeho hustotu a ľahkú prípravu z bežných surovín, dokonca sú tendencie použiť kompozíciu na jeho báze vo vrstvených termobarických náložiach - vo vonkajšej vrstve. Inakšie sú jeho zmesi, pokiaľ neobsahujú iný senzibilátor, napr. hliník, dosť necitlivé. Napr. na nálož zmesi DA/DK/RO 79/20/1 sa nepreniesla detonácia z 25g náložky alumatolu 90/5/5), kým pri chloristanoch je to Gly (anión/katión, ligand) a kyselina guanidínoctová (katión, ligand, pri chloristane sa ukazujú problémy s hustotou/lisovaním, uvidíme neskôr, po testoch brizancie).

Zdá sa, že práve chloristan kyseliny guanidínoctovej (glykokyamínu) je zlúčenina majúca najlepšie vlastnosti, čo sa týka nízkej rozpustnosti a hygroskopicity (ak berieme v úvahu bežne dostupné dusíkaté organické kyseliny), vzdialene pripomína chloristan amónny. No kvôli zlej kryštalickej štruktúre má zdanlivo nízku hustotu. Zdá sa, že kryštalizuje vo forme malých ihlíc alebo platničiek. Bol testovaný zatiaľ iba v plastovej rozbuške. Skutočne ho bolo problematické vhodne lisovať. Detonoval od kombinácie 30 mg NAGP / 100 mg PETN, no zlúčenine chýbala výrazná brizancia, je treba spraviť ďalšie testy. Možno to bude v prípade potreby vhodná, alternatívna sekundárna náplň do rozbušiek, ako napr. podvojné gly-chloristany. Ako vyzerala prvá pripravená vzorka:

Potom bolo vyskúšané inú várku kryštalizovať pomaly (vzorka hore vykryštalizovala zo zohrievaného roztoku), kryštály teraz naozaj boli doštičkovité, viachranné, taktiež pripomínajúce tabulárne kryštály baritu (na fotkách to nevidieť dobre):

Kryštály sú mäkké, ľahko sa "pučia", pomletý chloristan má dosť zlú konzistenciu, je veľmi kyprý (pre porovnanie, obyčajný dusičnan kreatínu s troškou preháňania pripomína skôr piesok).

O glykokyamíne sa píše, že je značne odolnejší voči cyklizácii v kyslom prostredí (na glykokyamidín, 2-amino-1,5-dihydro-4H-imidazol-4-ón) ako kreatín, no je otázne, do akej miery predsa nastane cyklizácia v roztoku chloristanu po veľmi dlhom státí alebo zohrievaní. Skúšali sme vzorku roztoku 1,5 hodiny zohrievať na vriacom vodnom kúpeli. Kyslosť nakoniec dosiahla pH 1 a pri ochladení sa vylúčili akoby ihlicovité kryštáliky, čo by mohla byť aj pôvodná zlúčenina. Možno nastal len čiastočný rozklad. Neprepláchnutá látka sa ťažko sušila, vykazovala hygroskopicitu. Vzhľad vykryštalizovanej látky:

Glykokyamín perchlorát je pre nás miernym sklamaním, aj keď sa zdá, že sa dá ľahko iniciovať a má malý kritický priemer (možno by bolo dobré skúsiť aj plastifikátor), no je problémom ho lisovať na vyššie hustoty a zatiaľ po zopár testoch skôr výkonovo pripomína dusičnan GLY a jeho zmesi.

V poslednej dobe sa nám podarilo pripraviť zaujímavé bio-trhaviny dĺhým státím zmesí, ktorých zložky zohrievaním na vodnom kúpeli reagujú veľmi pomaly, čiže hydrotermálna príprava by bola energeticky veľmi náročná. Reakcia prebehne hladko niekoľkotýždňovým státím pri izbovej teplote a dá sa okamžite spustiť alebo urýchliť pridaním malého množstva už hotovej trhaviny z predchádzajúcej várky, ktorá ale nemusí mať rovnaké zloženie. Vychádzali sme z toho, že dusičnany alebo chloristany aminokyselín a podobných zlúčenín sú často ťažko iniciovateľné, kým kovové komplexy ľahko, takže sme pripravili prechodné látky, očividne veľmi stabilné. Počítame s nimi v miniatúrnych kumulatívnych a EFP náložiach. Myslíme si, že sú hodné patentovania.

Pokračovanie...

 

 

Ďalšia literatúra súvisiaca s priamym, či nepriamym využitím aminokyselín v oblasti energetických materiálov:

Brønsted Acidity of Bio-Protic Ionic Liquids: The Acidic Scale of [AA]X Amino Acid Ionic Liquids

Amino acid based ionic liquids: A green and sustainable perspective

Room Temperature Ionic Liquids from 20 Natural Amino Acids

Untersuchungen über das Glycocyamin und das Glycocyamidin

The Crystal and Molecular Structure of Glycocyamine

A Potentiometric Study of Guanidinoacetic Acid Complexation with the Ions Mn(II), Co(II), Ni(II), Cu(II), Zn(II), Cd(II) and Pb(II)

STUDY OF NEW COMPLEXES OF CHROMIUM(III), COBALT(II), NICKEL(II), COPPER(II), AND ZINC(II) WITH GUANIDINOACETIC ACID, THE PRECURSOR OF CREATINE

A desamidination process forming a novel guanidine derivative during the complexation between copper(II) and guanidinoacetic acid

A methylenic group binds guanidinoacetic acid to glycine and serine in two novel copper(II) complexes: Synthesis, X-ray structure and spectroscopic characterization

Tetrakis(μ-guanidinoacetic acid-κ2O:O')bis[(nitrato-κO)copper(II)]

Synthesis of Novel Amino Acid-Based Metal Organic Framework (zaujímavý produkt reakcie glycínu a kyanurchloridu, možno dobrý prekurzor pre zopár energetických zlúčenín)

The inhibition effect of some amino acids towards the corrosion of aluminum in 1 M HCl + 1 M H2SO4 solution

Amino Acids and their Derivatives as Corrosion Inhibitors for Metals and Alloys

The use of amino acids as corrosion inhibitors for metals: A review

Corrosion Control by Aminoacetic acid (Glycine) an Overview

New creatinine complexes of nickel(II)

New copper (II) complexes of Creatinine

Crystal and Molecular Structure of Bis(creatinine)silver(I) Perchlorate Dihydrate

Hydrogen bonding in creatininium nitrate

Creatininium perchlorate

DL -Asparaginium perchlorate

Crystal structures and vibrational spectra of novel compounds with dimeric glycine glycinium cations

Raman spectroscopic and DSC studies of diglycine-perchlorate (DGPCl)

Crystal Structure and Phase Transition of Diglycine Perchlorate

PRODUCTION OF NITRAMINOACETIC ACID BY STREPTOMYCES NOURSEI 8054-MCs

Patent US8952045 - AMINO ACID COMPOSITIONS (spomínaná rozpustnosť dusičnanu kreatínu)

Patent CN104693073 - Preparation method for creatine nitrate (ako aj v predchádzajúcom patente, aj tu je spomenutý dinitrát a trinitrát kreatínu - tieto zlúčeniny, AK vôbec existujú (v nadbytku HNO3), budú nestabilné. Boli spravené dva testy: za nízkej teploty bola zmiešaná suspenzia kreatínu vo vode s HNO3 v mólových pomeroch blízkych 1:2 a 1:3, v oboch prípadoch s miernym nadbytkom kreatínu, no v oboch prípadoch bolo pri zahusťovaní sa a schnutí vykryštalizovanej látky cítiť silný pach kyseliny dusičnej. Vykryštalizovaná látka sa zdá byť totožná s mononitrátom. Mononitrát a zmesi s jeho veľkým nadbytkom buď nedetonovali alebo len čiastočne od rozbušiek s obsahom PETN menej ako 0,5g (10g náložky). Iné to je samozrejme pri stechiometrických a im blízkych zmesiach s NH4NO3)

Crystal and molecular structure of DL-aspartic acid nitrate monohydrate

Infrared and Raman spectra of DL -aspartic acid nitrate monohydrate

L-Aspartic acid nitrate–L-aspartic acid (1/1)

Complexation of lead(II) by L-aspartate: crystal structure of polymeric Pb(aspH)(NO3) (predpokladali sme, že aj dusičnan alebo chloristan meďnatý vytvorí vo vodnom roztoku podobný komplex, no nebolo to tak. Konkrétne reakciou roztoku dusičnanu alebo chloristanu DAA s oxidom meďnatým sa vyzrážala objemná a hustá zrazenina Cu(DAA)2 (presiaknutá roztokom chloristanu či dusičnanu Cu), o ktorej, pre jej množstvo, sme predpokladali, že je to podvojná soľ.)

Cadmium complexation by aspartate. NMR studies and crystal structure of polymeric Cd(AspH)NO3

Interaction between Glyglu and Ca2+ , Pb2+ , Cd2+ and Zn2+ in solid state and aqueous solution. Crystal structures of poly[aqua-1,2-k-O-di[lead(gly-gluH)]bis(perchlorate)] and poly[bisglycylglutamic-cadmium(II)tetrahydrate]

L-Arginine nitrates

Vibrational spectra of L-arginine nitrates

Mixed salts of amino acids: Syntheses, crystal structure and vibrational spectra of L-histidinium(2+) nitrate-perchlorate and L-histidinium(2+) nitrate-tetrafluoroborate

THE PREPARATION OF CREATININE FROM CREATINE

Patent US5994581 - Carnitine creatinate

Environmental Nitroso Compounds: Reaction of Nitrite with Creatine and Creatinine

Creatinine Nitrosation To Yield 5-Oxocreatinine 5-Oxime and 1-Methyl-5-oxohydantoin 5-Oxime: Reaction Rates, Identification of syn and anti Oxime Isomers, and Their Interconversion by Nitrite

NOTE ON THE CONVERSION OF THE AMINO GROUP OF AMINO ACIDS INTO THE NITROGUANIDINO GROUP

PROPERTIES OF AMINO ACIDS

Copper( II ) and nickel( II ) complexes with oxime analogues of amino acids. Potentiometric, spectroscopic and X-ray studies of complexes with 2-cyano 2-(hydroxyimino)acetic acid and its ethane-1,2-diamine derivative

The Solubility of Amino Acids in Various Solvent Systems

THE SOLUBILITY OF THE AMINOACIDS IN WATER

 

Pre tých čo majú prístup na naše onion fórum, sú tam aj ďalšie podrobné údaje o špecifickom využití týchto materiálov (hlavne v oblasti obrany jednotlivca v sťažených podmienkach), odlišné, veľmi špecifické testy a nafotené postupy syntéz (na pripájanie používajte zariadenie určené LEN na to, napr. rootnutý tablet s firewall-om, s ktorým NIKDY NIČ INÉ NEROBÍTE!!! A nikdy sa nepripájajte z domu!).

Momentálne na východnom Slovensku prebieha intenzívny výskum v oblasti energetických zlúčenín aminokyselín. Informácie získané z experimentov sú zverejňované primárne na fóre.

3.

Copyright © Marián Fajner 2019