Amonoliadkové trhaviny obsahujúce fosfornan sodný
Liate amonoliadkové trhaviny (pôvodne) obsahujúce monohydrát fosfornanu sodného patria medzi najsilnejšie amonoliadkové trhaviny neobsahujúce ďalší energetický materiál (podobne by sa možno správali aj zmesi s fosfornanom amónnym alebo draselným). Tento slovenský vynález je zaujímavý tým, že takáto trhavina (napr. zmes obsahujúca okolo 70% DA a 20% fosfornanu) sa taví pri nižšej teplote ako 100°C, takže tieto dve látky tvoria zaujímavé eutektikum (z ktorého sa dlhším zohrievaním stráca voda a predsa zostáva v tekutom stave, preto sme na začiatku uviedli slovíčko "pôvodne"), v ktorom sa po pridaní dodatočného paliva a vytuhnutí dá ľahko vyvolať silná detonácia rozbuškou alebo malou počinovou náložkou. Pri príprave trhaviny pravdepodobne v tavenej zmesi nastáva aspoň čiastočne podvojná zámena a tvorba niektorej podvojnej soli fosfornan / dusičnan. Tieto vysokobrizantné, lacné a ľahko vyrobiteľné trhaviny sú zatiaľ v štádiu výskumu. Ich nevýhodou je hygroskopicita (to sme zistili počas daždivých a veľmi teplých jarných dní, keď sa nám trhavina začala taviť priamo v batohu na chrbte a to nám znemožnilo s ňou spraviť niektoré testy v tom čase) a taktiež možná nestabilita vyvolaná niektorým palivom v prítomnosti vody a spomínaných hlavných zložiek. Aj hliník považujeme za slabé ohnivko zmesí, preto je skúšané nahradiť ho iným palivom. Napr. sírou , ktorá v amonoliadkových trhavinách v prítomnosti niektorých sodných alebo iných alkalických solí, napríklad slabých kyselín alebo solí schopných sa ľahko rozložiť alebo sa ďalej oxidovať, je veľmi účinným senzibilátorom (ale nie veľmi účinným palivom, no je lacná). Najprv boli testované napríklad zmesi obsahujúce 70% AN, 20% fosfornan Na monohydrát, 10% Al (táto zmes mala kvôli lístkovému hliníku, ktorý vnáša do zmesi vzduch, hustotu len cca 1,1 g/cm3) a 71% DA, 20% fosfornan, 5,5% Al, 3,5% S (hustota bola už vyššia, medzi 1,3 a 1,4 g/cm3). Vzhľadom na zloženie a svoju formu vykazovali extrémnu brizanciu. Ďalšími veľmi výhodnými palivami do týchto zmesí sú napríklad urotropín a glycín. Tá, síru obsahujúca trhavina mala mierny sírovodíkový zápach, zohrievali a nálož z nej sme museli odlievať na dvakrát (síra a hliník sa samostatne cítia v týchto trhavinách skvele, no medzi sebou sa v takýchto podmienkach očividne neznášajú). Tieto trhaviny budú testované aj ako náplň kumulatívnych náloží. Na obrázkoch nižšie sú poškodené, pozinkované oceľové platne, hrúbky ~ 4,4 mm (oceľové jadro má cca 4 mm, prv sme si mysleli, že celé sú oceľové), na ktorých sme testovali spomínané trhaviny. Najprv to bola malá náložka hustoty 1,1 g/cm3, 134 gramov v miske od sódy bikarbóny, na už trochu pokrivenej platni (tá potom bola položená na dvoch veľkých kameňoch blízko seba a výbuch ju vrazil medzi nich):
Druhú platňu sme potom použili v inom experimente. Bola to EFP nálož vyrobená z malej, 0,5 l propán-butánovej kartuše s pekne preliačeným dnom priemeru cca 12 cm, do prenosných varičov (niekto ju dávno ponechal v lese, aby teraz poslúžila nám):
 
Vstup (diera má priemer cca 7 cm, energia výbuchu bola očividne dobre koncentrovaná, okolo nej je prekvapujúco málo stôp. Strieľalo sa z malej vzdialenosti, aby bol zásah istý):
Výstup:
Stopy po náraze a prieniku projektilu:
Ďalšia zaujímavá nálož, majúca pomerne masívnu kumulatívnu vložku zo skleného ochranného krytu smerovky z lesného mechanizmu alebo nákladného auta, bola otestovaná na cca 8 mm hrubej oceľovej platni. Vložka::
 
Oceľová platňa získala otvor, ktorý nebol v osi s náložou, energia detonácie smerovala mierne dolným smerom, kvôli nevycentrovanej iniciácii trhaviny (oceľ okolo výstupného otvoru už mierne zhrdzavela po umytí platne, kým okolo vstupného otvoru zostal sklený prach veľmi pevne vrazený):
Obsah trhaviny v náloži bol okolo 131 gramov. Bola to zmes 70% DA, 20% fosfornan sodný monohydrát, 6% Al a 4% urotropín. Počinová náložka bola cca 10 gramov zmesi dusičnanu tetraamminmeďnatého s tritolom, 80/20, ktorá bola iniciovaná jednou z našich typických rozbušiek s obalom z 1,5 ml mikroskúmavky typu Eppendorf. Na tej istej platni bola testovaná iná kumulatívna/EFP nálož, v ktorej vložka bola z nerezovej polievkovej naberačky. Foto a informácie neskôr. Boli a sú testované ďalšie zmesi, napr. "slurry" zmesi a zmesi bez hliníku, so sírou. Výsledky sú rôzne. Zdá sa, že pri týchto trhavinách je niekedy problémom to, že časť dusičnanu amónneho pri ochladení vykryštalizuje vo forme pomerne veľkých kryštálov, čím sa trhavina samozrejme ešte viac oddiali od ideálnej. Zhoršia sa nie len detonačné parametre, ale aj citlivosť a kritický priemer. Riešením by mohli byť aj hybridné emulzné trhaviny (v poslednej dobe špekulujeme nad rôznymi emulznými trhavinami typu "čo kuchyňa dá", keďže o takýchto improvizovaných trhavinách sa máločo dá nájsť, teda zaplníme dieru na "trhu". Video alebo videá by mali byť skôr ako neskôr).
Pokračovanie...
|
