Intermetalické zmesi sú tiež veľmi zaujímavým druhom energetických materiálov. Intermetalická reakcia v týchto zmesiach je, zjednodušene napísané, spaľovanie kovu kovom (niekedy sa medzi takéto reakcie zaraďujú aj reakcie medzi kovmi a polokovmi alebo pevnými nekovmi). Tieto reakcie produkujú často veľmi vysokú teplotu a môžu prebiehať veľmi rýchlo, no v priemere majú, až na zopár výnimiek, nižší obsah energie ako bežné termity. Ich výhodou je však to, že produkt reakcie sa dá často ďalej ľahko spáliť (na rozdiel od produktov horenia väčšiny termitov), napr. vzdušným kyslíkom, pričom zas vzniká veľké množstvo energie a vysoká teplota. Asi najznámejšie (a často aj patentované) kombinácie kovov, ktorých zlučovanie je sprevádzané vznikom vysokej teploty, sú: hliník a nikel (teplota počas reakcie okolo 1700 °C), hliník a paládium (teoretická teplota počas reakcie okolo 2380°C), hliník a platina (teor. teplota 2800°C). Medzi menej známe intermetalické reakcie patrí napríklad takmer explozívna reakcia medzi zlatom a niektorými roztavenými kovmi, napr. horčíkom alebo vznik mnohých amalgámov. Známe vysokoenergetické (na úrovni termitov) pseudointermetalické zmesi sú zmesi síry s ľahko oxidovateľnými kovmi ako sú horčík, hliník a zinok. Taktiež zmesi uhlíka s kovmi produkujú počas reakcie vysokú teplotu (napr. s titánom - okolo 3000°C, so zirkóniom - až okolo 3410°C a pri reakcii s hafniom by sa teoreticky mala vyvíjať teplota až cez 4000°C) - ich nevýhodou je niekedy vysoká teplota tavenia vznikajúcich karbidov, čo často vedie k nestabilnej reakcii. Okrem vzniku aluminidov, sulfidov a karbidov, vysoká teplota sprevádza aj napríklad vznik boridov, silicidov, selenidov, teluridov, arzenidov či niektorých stannidov, plumbidov a iných binárnych zlúčenín. Mnohé termitové zmesi, ak nie väčšina, pri nadbytku redukovadla sú vlastne aj zmesami intermetalickými.