O tejto traskavine zatiaľ nie je veľa dostupných informácií. Pri príprave z koncentrovaného vodného roztoku chloristanu meďnatého a suspenzie nitroaminoguanidínu pravdepodobne vzniká hydrát. Modrá kryštalická zlúčenina je vo vode málo rozpustná a o jej stabilite je zatiaľ dostupná len informácia, že z neprečisteného NAGu (žltej farby) syntetizovaný produkt sa zdal prv ako stabilný, no po niekoľkých týždňoch skladovania zrazu začal černať a roztekať sa. Vzorka bola skladovaná pri premenlivej teplote a vlhkosti (nevykurovaná chata nad riekou). Ale ani traskavina samotná nebola prekryštalizovaná. Znečistená zlúčenina sa očividne rozkladá autokatalyticky. Ešte nie je isté, ako by sa správala v čistom stave. Teda zatiaľ sa zdá, že trpí podobnou nestabilitou, akou trpia soli nitroaminoguanidínu (olovnatá, meďnatá a bárnatá soľ boli patentované ako silné traskaviny, no minimálne olovnatá a meďnatá soľ sú nestabilné (meďnatá sa zdá byť menej stabilná), preto bola patentovaná aj stabilizácia olovnatej soli bezvodým síranom meďnatým - pozri patenty: US2251101A, US2405189A, US2456583A, US2326008A, US2325742A. Mimochodom, v improvizovaných podmienkach boli testované: olovnatá soľ normálna (žltá), zásaditá olovnatá (tehlovočervená) a taktiež meďnatá (hnedá). Olovnatá soľ sa ukázala byť skutočne výkonnou a brizantnou traskavinou, ale zásaditá na vzduchu alebo pri nedokonalom tesnení len deflagrovala. Meďnatá soľ mala ešte slabšie energetické vlastnosti ako zásaditá olovnatá). Samotný chloristan má pomerne vysokú iniciačnú schopnosť. I keď zapálený voľne na vzduchu len vehementne deflagruje (aspoň v menších množstvách), 0,05 gramu zabalených v hliníkovej fólii, so silným zvukovým efektom prerážalo pekný otvor do plechovky a poľahky iniciovalo 1g chloristanu hexaamminnikelnatého (štandardná trhavina nebola v čase testov k dispozícii) umiestneného na plechovke - plechovka bola roztrhaná na franforce. Množstvo traskaviny bolo zvolené len náhodne. Odhadom je iniciačná účinnosť chloristanu len o niečo nižšia ako azidu Pb a detonačná rýchlosť lisovanej traskaviny sa pohybuje pravdepodobne okolo 7000 m/s.
EDIT: neskôr sa na nete objavila táto práca:
Takže zlúčenina je dihydrát. Stabilita je nepríjemne nízka - teplota rozkladu len 134°C a je značne citlivá na mechanické podnety. Nikelnaté komplexy sú stabilitou na tom najlepšie. A našli sme ešte aj tento starší papier: Coordinating Properties of a Substituted Hydrazine: Bis-complexes of Cobalt(II), Nickel(II) & Copper(II) with Nitroaminoguanidine