Obsah
...
Odkazy

Chlorečnan fosfornan sodný

 

Nasledujúce experimenty boli inšpirované týmto textom:

Vyzerá to tak, že nejde len o obyčajnú zmes. No než sa dostaneme ďalej, zas musíme upozorniť na fakt, že chlorečnanovým zmesiam a komplexom sa chronicky nedá veriť. Väčšinou sú vysoko citlivé a nestabilné a stačí aj malé množstvo neželanej prímesi (znečistenej suroviny) a môže dôjsť k nešťastiu. Preto je najlepšie s chlorečnanmi vôbec neexperimentovať. (pozor, ak by niekto chcel zopakovať ten pokus s roztokom fosfornanu, tak pri prudkom zohrievaní nastávajú detonácie už na začiatku a rozprskávajú kvapalinu do okolia).

Prvé pokusy naznačovali, že chlorečnan sodný a fosfornan tvoria podvojnú soľ v pomere 1:1 (ako v prípade dusičnanu fosfornanu olovnatého či vápenatého), no isté to stále nie je:

Vyzerá to tak, že aspoň v prípade chlorečnanu/chloristanu fosfornanu olovnatého zlúčeninu môžu tvoriť 2 móly chlorečnanu/chloristanu a 1 mól fosfornanu, ale napr. tu sa spomína pomer 1:1 (je možné, že v tom nemeckom texte ide o zásaditú zlúčeninu ?):

Zo začiatku bola testovaná hlavne soľ s pomermi zložiek 1:1 (fosfornan bol monohydrát), a vyzerá to tak, že pri kryštalizácii z vody na vodnom kúpeli sa netvoria dve oddelené látky (alebo možno len veľmi malé množstvo inej), ale jedna homogénna hrubo kryštalická masa alebo kryštalický prášok (podľa spôsobu kryštalizácie). Aj ten najmenší alebo najväčší samostatný kryštálik od kontaktu s plameňom alebo rozžeraveným predmetom (skôr len ich priblížením - pozor!) okamžite exploduje so zábleskom, žiadne deflagrácie nenastávajú. Soľ váži ako súčet pôvodných zložiek, teda stále obsahuje vodu, čomu nasvedčuje aj to, že pomalým zohrievaním detonuje oveľa prudšie a s väčšou brizanciou ako len od kontaktu s plameňom. Pri pomalom zohrievaní (vyzerá to tak, že pri tom sa soľ nerozteká, len zbelie) aj úplne nepatrné množstvá detonujú s nepríjemne hlasným a ostrým treskom, čo je typické pre silné traskaviny, no keďže explózia soli veľa plynu neprodukuje, musí explóziu sprevádzať veľmi vysoká teplota, čo je typické pre podobné látky. Soľ detonuje od plameňa aj mierne vlhká, veľmi vlhké kašovité vzorky prudko a hlasno vzbuchnú, aspoň v malom množstve (cca ako veľká štipka), väčšie množstvá potom už začínajú pripomínať výstrel. Soľ v bežných podmienkach vyzerá byť dokonale suchá a sypká, no keď bola vzorka ponechaná v lese pár dní (jeden deň pršalo), zmenila sa na sirupovitú kvapalinu. Soľ je vysoko citlivá na trenie a náraz - malé vzorky na kameni explodovali od veľmi slabých úderov alebo len od pritlačenia iným kameňom. Niet pochýb, že bude citlivá aj na rôzne iskry, preto je veľmi nebezpečná. Bolo skúšané ju aj zmiešať s grafitom alebo olejom (3%) na zníženie citlivosti.

Pri explózii v uzavretom priestore (plechovke) a potom nasypaní prípadného zbytku na žeravé drevné uhlie iba nepatrné množstvo malých častiíc podporovali horenie, vyzeralo to ako mierny nadbytok chlorečnanu, to asi bolo zavinené nepresným vážením zložiek. Kryštalizované boli aj pomery 1:2 a 2:1 (chlorečnan:fosfornan). Vyzerá to tak, že roztoky 1:1 a 1:2 ľahko tvoria presýtené roztoky a nechcú len tak ľahko kryštalizovať (pri pozvoľnom odparovaní vody, preto je dobré nechať odpariť vodu na vodnom kúpeli do vzniku aspoň prvých kryštálov), kým z 2:1 časť vykryštalizuje dosť skoro, no vyzerá to tak, že je to ten nadbytok chlorečnanu, no to až po ďalších testoch.

 Iniciačná schopnosť zatiaľ neznáma. Na plechovkách spraví štipka soli od plameňa max. nepatrnú priehlbinu, je možné že pri miernom utesnení (nevkladať do kovových predmetov!!!) bude detonovať s väčšou silou a bude mať aj schopnosť iniciovať PETN, ale zatiaľ sa zdá že nie. Ďalšie informácie v lete 2016.

Je pravdepodobné, že fosfornan sodný bude tvoriť podvojnú soľ aj s napr. dusitanom, dusičnanom alebo chloristanom sodným.Testy neskôr. Dodatočné informácie na požiadanie na našom onion fóre vo vlákne o využití netradičných traskavín (pre priateľov alebo tých čo majú invitačný kód).

Copyright © Marián Fajner 2018